Pozrel som si diskusiu v tej nemenovanej „nezávislej“ kvázi spravodajskej televízii, tentokrát s Kiskom, a musím povedať, že som si nestihol ani otvoriť pivo. Ostal som tak (možno chvalabohu) v tej „triezvej“ časti republiky. Nie preto, že by som to pivo nechcel, ale nedokázal som odísť od TV. Šou P. B. mi totiž nedovolila podmaniť sa opojeniu z alkoholu. Priznám sa ale, že som bol v delíriu aj tak . Lapsusy tohto skúseného televízneho „matadora“ mi stačili udržiavať sa v „náladičke“. Poďme po poriadku. Najprv ma šokoval tým, ako v snahe nájsť čokoľvek na Kisku vytiahol eso z rukáva. Jeho starý otec vraj bol presvedčený komunista. To si hovorím, však to je ako keby niekto spochybňoval takúto modelovú situáciu: Vaša stará mama bola obézna, tak vy predsa nemôžete byť modelka! Hovorím si, nevadí. Už som si chcel ísť otvoriť to pivo, ale zrazu ma ku gauču prikovala ďalšia haluz z dielne P.B. Kiskovi vyčítal, že bol v SZM! Čo viem z rozprávania a aj fakty sú jednoducho také, že za oných čias museli byť v Socialistickom zväze mládeže jednoducho všetci, tak ako boli všetci školopovinní iskričkami a aj pioniermi. No a do tretice, som ostal s ťažkým zadkom na pohovke vtedy, keď P. B. začal viniť Kisku z toho, že banky verili jeho firmám (ako keby ich on sám ovládal)... Ach jaj. Teším sa už na blížiacu sa debatu so súdruhom Ficom v nemenovanej „nezávislej“ kvázi spravodajskej televízii. Hlavne na to, ako sa ho P. B. opýta na luxusné bývanie v komplexe Bonaparte, ktoré mu vlastne platíme všetci z našich daní, ako sa mu - najväčšiemu socialistovi na Slovensku sleduje sekundová ručička na hodinkách za tisíce eur, ako ide dokopy jeho niekdajšia prihláška do KSČ z presvedčenia a jeho terajšie drísty o tom, aký on bol vlastne za mladi veriaci katolík, prečo neverí nášmu školstvu, keďže jeho syn študuje na súkromnej škole, atď. Len som zvedavý, či a čo sa opýta.[/content>
Pán moderátor P. B., gratulujem, ste dokonalý šašo
Moderátor nemenovanej „nezávislej“ kvázi spravodajskej televízie P. B. opäť predviedol jedno zo svojich vrcholných estrádnych čísiel. V snahe položiť na lopatky kandidáta na prezidenta Kisku, sám zo seba urobil šaša č. 1. Rozumiem tomu, že novinár musí ísť pod kožu, pýtať sa nepríjemné otázky a snažiť sa nájsť tú „svätú“ pravdu. Niekedy sa ale v snahe za každú cenu dostať svojho protivníka do kúta, môže ocitnúť v situácii, keď si triezvo zmýšľajúca časť Slovenska o ňom myslí, že je to prepáčením úbohý ... A to mu dokonale vyšlo!